Nepodceňujte stareckú demenciu

Stareckú demenciu síce nedokážeme vyliečiť, no správou liečbou dokážeme ovplyvniť jej priebeh. Prečítajte si užitočné informácie pre ľudí trpiacich týmto ochorením a pre ich príbuzných.
 

Neváhajte s návštevou odborníka

Seniorov postihnutých stareckou demenciou stále pribúda. Na rozdiel od Alzheimerovej choroby, ktorá môže postihnúť aj mladšie ročníky, starecká demencia je typická skôr v dôchodkovom veku po 65. roku života. Hoci nie sú známe presné príčiny, dokázalo sa odumieranie mozgových buniek. Úplné vyliečenie síce nie je možné, avšak pri skorom zistení sa dá úpadok spomaliť vhodnou liečbou.

K téme sa vyjadrila psychoterapeutka Zlata Šramová, ktorá pracuje so seniormi trpiacimi demenciou.

„Máme škálu liekov, ktoré môžu podporiť niektoré mozgové procesy, spomaliť priebeh ochorenia, ktorý má hlavne sociálne dopady na rodinu. Máme nefarmakologické prístupy, ktoré uľahčujú komunikáciu. Samotné ochorenie však vyliečiť nemôžeme."

Je dôležité nepodceňovať už prvé príznaky ochorenia a včas vyhľadať pomoc.

 „Už pri prvých signáloch zabúdania by sme mali navštíviť odborníka (neurológa, psychiatria), aby sme včas diferencovali možný rozvoj ochorenia. Medzi takéto signály patrí napríklad keď si potrebujem všetko zapisovať, kontrolujem sa, overujem si opakovane veci, začínam sa horšie orientovať v známom priestore, pletiem si ľudí."


Príznaky stareckej demencie

Medzi prvé a ľahšie príznaky stareckej demencie patrí schopnosť logicky myslieť. Pacient má problémy vajadrovať sa, nájsť vhodné slová, dokončiť vety, často si vymýšľa historky, aby tieto príznaky zakryl. So zhoršujúcim sa stavom pacient so stareckou demenciou postupne nespoznáva svojich príbuzných, je dezorientovaný, máva premenlivé nálady a reaguje podráždene a hašterivo.

Čo robiť v prípade, ak si senior nechce priznať, že sa u neho rozvíja starecká demencia?

 „Takýto prístup zo strany seniora je bežný, pokiaľ chorobu zachytíme neskoro. Tu pomáha práve nefarmakologický prístup, lebo naším cieľom nie je presviedčať blízkeho, že je dementný (ešte to aj znie pejoratívne). Odporúčajú sa rôzne formy terapie. To už ale patrí do rúk profesionálom. Na druhej strane aj rodina sa môže učiť, ako sa rozprávať so seniorom inak ako doteraz."

Pokročilé štádium ochorenia

Pri zanedbaní a neliečení sa starecká demencia a jej príznaky ešte zhoršujú. Z pamäte postihnutého zmiznú aj najbežnejšie úkony. Pacient nereaguje na svoje meno, rozpráva sa so svojím obrazom v zrkadle a ocitne sa vo vlastnom, poblúdenom svete. Už nedokáže vykonávať bežné denné činnosti, nerozoznáva teplo a chlad. V poslednom štádiu dochádza k strate reči, k inkontinencii a zanedbávaniu osobnej hygieny. 

Čo robiť, ak nás už senior nespoznáva? 

„Učiť sa približovať inak. Som niekto, v spoločnosti koho sa senior s touto diagnózou cíti pokojne a bezpečne. Môžem vnášať malé útržky spomienok, dotyky a sprevádzať ho . To je veľmi veľa. Byť so seniorom tak, aby sme tam boli naozaj pre neho. Hovorí sa tomu bezpodmienečné prijatie."

 

Užitočné rady pre príbuzných pacientov so stareckou demenciou

  • Všímajte si správanie svojich blízkych, najmä vo veku 70 – 75 rokov.
  • Nepodceňujte drobné výkyvy nálady, najmä ak sa opakujú čoraz častejšie.
  • Pýtajte sa na zmeny správania svojich príbuzných aj osôb, s ktorými sa často stretávajú.
  • Rozprávajte sa s postihnutou osobou a neizolujte ju. Spoločenský kontakt je dôležitou formou prevencie.
  • Informujte sa o priebehu choroby nielen u lekára. Cenné sú aj bezprostredné skúsenosti ľudí v našom okolí.
  • Dbajte na pitný režim a preventívne podávanie vitamínov pacientovi.

Dobrou prevenciou je precvičovanie psychických schopností (čítanie, lúštenie krížoviek) a mierna fyzická námaha.

Foto: ČERVENÝ NOS Clowndoctors

Zdravotní klauni v kontakte s pacientmi s demenciou

Zdravotní klauni z o.z. ČERVENÝ NOS Clowndoctors sa v rámci programu SMIECH NEPOZNÁ VEK pravidelne stretávajú na návštevách v domovoch dôchodcov so seniormi trpiacimi rôznymi demenciami,najmä Alzheimerovou a stareckou. V kontakte s nimi využívajú práve dotyky a komunikáciu cez hudbu či jednoduchú konverzáciu, ktorej môže pacient porozumieť. Pri opakovaných návštevách už vedia, ktorý senior na čo a ako reaguje a snažia sa mu priniesť dobrú náladu a navodiť príjemnú atmosféru práve tým spôsobom, ktorý u konkrétneho seniora funguje.