Ako sa starať o pacientov s Alzheimerovou chorobou

Pri dodržiavaní nasledujúcich rád, ako pracovať s pacientom s Alzheimerovou demenciou, môže nastať značné zlepšenie kvality ich života a zdravotného stavu.


Príznaky Alzheimerovej choroby

Alzheimerova choroba je deštruktívne ochorenie mozgu. Patrí k najťažším formám stareckej demencie, objaviť sa však môže už u štyridsiatnikov. Ako prvá býva postihnutá krátkodobá pamäť. Neskôr dochádza k nenávratnému poškodeniu aj takzvanej dlhodobej pamäti.

Alzheimerova demencia začína u človeka nenápadne a pozvoľne, nepretržite sa rozvíja v priebehu niekoľkých rokov. Medzi prvé varovné príznaky tohto ochorenia patrí zhoršovanie pamäti, zabúdanie nedávnych udalostí, mien, neschopnosť rozpoznávať známe miesta a neschopnosť orientovať sa v čase.  Tieto prvé príznaky ochorenia pripisujú postihnutí alebo príbuzní starnutiu, stresu či depresii. 

Alzheimerova choroba je najčastejšou formou demencie. Na Slovensku ňou trpí 50-60 tisíc ľudí a o túto skupinu sa stará približne 100 - 150 tisíc rodinných príslušníkov a opatrovateľov. Podľa vyhlásenia Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) je Alzheimerova choroba jedným z desiatich hlavných smrteľných ochorení ľudstva.


Komunikácia s pacientom má byť čo najjednoduchšia

Vývoj demencie odzrkadľuje zložitosť komunikácie s postihnutým. Stráca sa zásoba slov, preto tvorí stále „chudobnejšie“ vety s jednoduchými slovami alebo začína používať slová „passepartout“ (predmet, ktorý nevie pomenovať, označí „tamtá vec“ alebo „daj mi vec na jedenie!“), stráca sa tiež schopnosť zapamätať si obsah toho, čo hovorí druhá osoba.

Je veľmi dôležité rozprávať s postihnutým na Alzheimerovu chorobu pomaly, zreteľne, nezvyšovať hlas. Ak spočiatku nechápe, je potrebné mu informácie zopakovať častejšie a bez nervozity. Odporúča sa opakovať všetko, čo sme už predtým povedali. Dlhší a zložitejší rozhovor musí mať možnosť pochopiť postupne, myšlienku za myšlienkou. Veľmi dôležitá je neverbálna komunikácia - úsmev, gestá, či chytanie za ruku. Odzrkadľuje to náš vzťah a postoj k pacientovi, ktorý sa cíti v našej prítomnosti príjemne. Komunikáciu uľahčí aj sledovanie úst rozprávajúcej osoby. Osvedčuje sa zapájať ho do rozhovorov s členmi rodiny alebo s priateľmi.

Stravovanie pri Alzheimerovej chorobe

Človeka postihnutého Alzeimerovou demenciou neraz prestane zaujímať jedlo, prípadne sa ho, naopak, stále dožaduje. Môže mať navyše ťažkosti s jedením určitých potravín alebo s používaním príboru. Je dôležité informovať ho, ktoré denné jedlo mu podávame, aby si dokázal primerane vybrať z ponuky. Osvedčuje sa priniesť iba jeden chod a ďalší núkať až po jeho zjedení. Nedávajte chorému nadmernú šancu výberu. Vedomie, že si má vybrať, ho môže dezorientovať. Keďže stravovanie bude časom stále náročnejšie, odporúča sa používať jednorazové alebo umývateľné obrúsky, savé servítky, stabilný riad so širším dnom. Keď začne jesť prstami, podávajte mu jedlo v tuhej forme a kúskoch, ktoré bez komplikácií prehltne. Hlavným jedlom je obed, večera má byť ľahšia.

(Strava človeka s Aleheimerom má byť vyvážená. Obsahuje všetky základné zložky: bielkoviny, tuky, cukry, vlákninu, vitamíny, minerály a dostatok tekutín (aspoň liter denne). Štúdie ukazujú, že bohatá strava, založená  najmä na ovocí, zelenine, chudých bielkovinách ( ryby, kuracie a morčacie mäso), nízkotučných jogurtoch a syroch, celozrnnom pečive, orechoch  a semienkach, je zdraviu prospešná. Je potrebné vyhýbať sa červenému mäsu a spracovaným produktom. Potraviny, ktoré majú vysoký obsah dobrých tukov, sú dobré pre aj pri ochorení Alzheimerom. Patria medzi ne  olivový olej, avokádo, orechy, určité semená a niektoré druhy rýb. Je potrebné sa vyhýbať spracovaným potravinám a polotovarom.)

Obliekanie mu uľahčite

Základným pravidlom je odmietnuť prehnanú pomoc. Približne v druhom až treťom roku postihnutia začne mať pacient s Alzheimerom ťažkosti s výberom oblečenia a správnym postupom pri obliekaní. Ak sa ešte vie obliecť sám, je dobré zostať v jeho blízkosti – možno mu bude treba pripomenúť niektorú časť odevu, ktorú si má vziať. Skriňu plnú oblečenia treba vytriediť. Veľa vecí postihnutého zbytočne mätie a sťažuje mu výber. Keď si odev nevie vybrať sám, pomôžte mu ho pripraviť v poradí, v akom nasleduje, teda spodná bielizeň, šaty, obuv. Ak si niektorú časť odevu oblečie zle, taktne zakročte a pomôžte mu obliecť sa správne. Pri veľkých ťažkostiach so zaväzovaním šnúrok mu radšej kúpte zipsové topánky. Dbajte, aby celý deň netrávil v papučiach. Upravený zovňajšok zvyšuje dôstojnosť. Keď sa prestane sám starať o vzhľad, motivujte ho k náprave.

Inkontinencia pri demencii

Pacientom postihnutým demenciou uniká moč ešte pred príchodom na toaletu. Preto musia mať k dispozícii nočníky a ľahko snímateľný odev (tzv. suché zipsy). Neraz v nervozite nedokážu nájsť cestu na toaletu. Pomôžu im výrazné, farebné, dobre rozlíšiteľné znaky (lepšie ako nápisy).

Pri trvalej inkontinencii je potrebné pacienta pravidelne každé 2 - 3 hodiny sprevádzať na toaletu. Najmä ráno, pred spaním a raz v priebehu noci. Uľahčením je použitie nočníka a večerné obmedzenie príjmu tekutín.

Nepodceňte pridružené ochorenia

Človek trpiaci Alzheimerovou chorobou je vystavený zvýšenému riziku ochorení. Aj ľahšie ochorenie môže prehĺbiť jeho zmätenosť, podráždenosť alebo nepokoj. Ten môže byť napr. prvým prejavom horúčky. Problémy s komunikáciou neraz bránia skorému zisteniu už prebiehajúceho ochorenia. Ak sa pacient náhle zmení, prestane byť samostatný alebo sa výrazne zhoršia jeho intelektové schopnosti, treba vyhľadať lekára. Skôr než tieto zmeny budete považovať za prejav demencie, treba vylúčiť iné patologické príčiny. Choroby a užívanie liekov môžu vyvolať aj psychiatrické príznaky. Zhoršenie zraku či sluchu zvýrazňuje dezorientáciu a bráni pacientovi správne vnímať okolie.

Ako zvládnuť rôzne poruchy správania pacienta s demenciou

Poruchy správania sú klinickým problémom, ktorí nie je ľahké zvládnuť. Nepokoj sa objavuje u 24 až 61 % chorých s Alzheimerovou chorobou, agresivita u 21 %, bezcieľne blúdenie u 26 %, delíriá u 30 až 50 %, porucha spánku u 50 %, depresia u 40 až 50 %. Ďalšie príznaky, ktoré sa netýkajú kognitívnych funkcií, zahŕňajú zmeny osobnosti, stravovania, halucinácie, zhoršenie stavu zmätenosti vo večerných hodinách, neprimerané reakcie. Môže sa zjaviť podozrievavosť, apatia vedúca až k neschopnosti rozprávať, ale aj neúčelné opakovanie činnosti, užívanie nadávok, odmietanie pomoci, schovávanie vecí, chorobná zamestnanosť. Delíriá sú veľmi časté v počiatočnom štádiu a počas prvého roku ochorenia. Postihnutý je presvedčený, že ho niekto okradol, žiarli alebo sa cíti prenasledovaný. Ďalším psychickým príznakom sú katastrofické reakcie pretrvávajúce rôzne dlho.


Zmätenosť

U človeka postihnutého Alzheimerovou chorobou sa neraz objavia nevysvetliteľné stavy zmätenosti. Je ospalý a spomalený, ale niekedy i nepokojný, podráždený. Starší človek sa často dostáva do stavu zmätenosti. U postihnutého demenciou sa však tento stav ťažko rozpoznáva. Zmätenosť vyvolávajú viaceré faktory. Od procesu starnutia mozgu, zhoršenia zraku a sluchu cez chronické choroby, zníženú imunitu voči akútnym ochoreniam, reakcie na liek až po nedostatok nočného odpočinku, smútok, premiestnenie do neznámeho prostredia. Typické je zhoršenie celkových kognitívnych funkcií. Býva rýchle a krátkodobé, sprevádzané poruchami pozornosti, psychomotoriky a poruchami cyklu spánok – bdenie. Pozornosť kolíše a môže chorému oslabiť alebo v niektorých prípadoch úplne znemožniť schopnosť komunikovať. Prestáva uvažovať s obvyklou jasnosťou a zameraním na cieľ. Úvahy sú nesúvislé a pôsobia dezorganizovane. Preskakuje z témy na tému. Rozhovor si často nesprávne vysvetlí. Trpí poruchami vnímania a halucináciami. Buchnutie dverí považuje za výstrel z pištole, záhyby na prikrývke sa mu javia ako živé organizmy. Najčastejšou príčinou akútneho stavu zmätenosti staršieho človeka sú infekcie, srdcová dekompenzácia, srdcový infarkt, cukrovka, nedostatočná činnosť obličiek, pokles hladiny cukru v krvi, dehydratácia a epilepsia.

Tichá, vhodne osvetlená izba, dobre viditeľné hodiny a kalendár, menej ľudí okolo - tieto aspekty dokážu pacienta upokojiť a pomôžu mu nájsť orientáciu v čase a priestore.


Dezorientácia

Veľmi sa osvedčuje už po prebudení pripomenúť postihnutému Alzheimerovou demenciou základné skutočnosti. Napríklad: "Dobré ráno. Som Mária, tvoja žena. Dnes je utorok. Krásny slnečný deň." Ak vás nesúhlasne presviedča o inom, neoponujte. Odpútajte jeho pozornosť inou témou a správnu informáciu skúste zopakovať neskôr. Korigujte jeho presvedčenie veľmi citlivo. Protirečenie a káranie v ňom iba zvýši zmätok. Ak sa neustále pýta na to isté, odpovedajte veľmi trpezlivo. Uvedomte si, že odpoveď naozaj zabudol alebo si už nepamätá, že nám položil otázku.


Depresia

Je dôležité postihnutému Alzheimerom upraviť denný program tak, aby mohol stále robiť čosi zaujímavé (počúvať hudbu, hrať karty, pracovať v záhrade, chodiť na prechádzky). Pomáhajú i bežné rutinné činnosti ako utieranie prachu, čistenie príborov, umývanie riadu i keď ich po pacientovi budeme musieť pravdepodobne zopakovať. Aj takéto činnosti môžu byť dobrou prevenciou proti depresii, ktorá sa k Alzheimerovej chorobe často pridružuje.


Agresivita a nepokoj

K demenciou postihnutému musíme pristupovať čo najpokojnejšie. Komunikovať s ním zdvorilo a usilovať sa rozptýliť jeho obavy. Neraz stačí prítomnosť niekoho blízkeho.  Nemá význam s postihnutým o ťažkostiach diskutovať. Nie je nahnevaný a agresívny voči niekomu, kto mu chce pomôcť, ale preto, že trpí ochorením. Je zmätený, vystrašený situáciami, ktoré nechápe a nedokáže zvládnuť. Naučme sa chváliť postihnutého za veci, ktoré vykonal dobre a nevyčítať mu to, čo pokazil.


Bezcieľne blúdenie a nespavosť

Odstráňte všetky kolízne predmety, prekážky, šmýkajúce sa koberce. V nevyhnutných prípadoch zamknite niektoré miestnosti a kľúče schovajte. Dvere možno vybaviť zvončekom oznamujúcim ich otvorenie.


Delíria a halucinácie

Prvým liečebným krokom je taktný diskrétny pokus o návrat pacienta do reality. Akékoľvek protirečenie ho však dokáže podráždiť. Pomoc spočíva v rozptýlení obáv. Nenechajte ho pozerať televíziu, zakryte zrkadlo, zveste rušivé obrazy. Pacient s demenciou sa v horších štádiách ochorenia môže zľaknúť aj vlastného odrazu v zrkadle.

Foto: ČERVENÝ NOS Clowndoctors

Zdravotní klauni v kontakte s pacientmi s Alzheimerovou chorobou

Zdravotní klauni z o.z. ČERVENÝ NOS Clowndoctors sa v rámci programu SMIECH NEPOZNÁ VEK pravidelne stretávajú na návštevách v domovoch dôchodcov so seniormi trpiacimi rôznymi demenciami, namä Alzheimerovou. V kontakte s nimi využívajú práve dotyky a komunikáciu cez hudbu či jednoduchú konverzáciu, ktorej môže pacient porozumieť. Pri opakovaných návštevách už vedia, ktorý senior na čo a ako reaguje a snažia sa mu priniesť dobrú náladu a navodiť príjemnú atmosféru práve tým spôsobom, ktorý u konkrétneho seniora funguje.

 

(Pri príprave článku sme čerpali z textov Slovenskej Alzheimerovej spoločnosti a Agentúry pre opatrovateľky ALSES.)

Foto: https://unsplash.com/