Vianočná návšteva zdravotných klaunov u „porcelánových ruží“

Nezvyčajná návšteva

Malebná dedinka neďaleko Žiliny je začiatkom decembra pokrytá snehom, na kopci vidno vyjazdené dráhy od sánok. Vonku sa už  stmieva a  svetielka v oknách domov naznačujú blížiace sa Vianoce. Auto, na ktorého kapote sú vo veľkom červenom kruhu usporiadané detské ilustrácie zobrazujúce zdravotných klaunov, zaparkuje oproti jednému z domov. Z auta vystupuje už na prvý pohľad zvláštna dvojica – žena s červeným fascinátorom vo vlasoch a bradatý muž v smiešnom klobúku pokúšajúci sa naladiť ukulele. Kým zazvonia pri dverách, nasadia si červené kožené nosy. Zdravotný klaun Roman Večerek sa razom mení na Quida Bublaninu a jeho kolegyňa Eva Okoličániová na Lízu Odmeranú.  Pri dverách už čaká na nezvyčajnú návštevu osemročný  školák Matúš, najmladší člen veľkej rodiny. Okrem dvoch vážne chorých sestier má 16-ročného brata stedoškoláka Šimona a dvoch dospelých súrodencov – vysokoškolákov Veroniku (22) a Miška (24). 

Nová kamoška a neposlušné ukulele 

Mama Mirka klaunov srdečne privíta a uvedie ich do útulnej obývačky naplnenej adventnou pohodou, kde na nich čaká netrpezlivá Alžbetka. Na klaunov sa najviac zo všetkých teší práve ona. Napriek tomu, že má už dvanásť, pôsobí o čosi mladšie.

Najskôr sa s Betkou veselo pozdraví Quido, ktorého pozná z „prezuvkových“ návštev už dlho: „Dnes nie je so mnou Krvinka Obehová, ale mám tu novú kamošku, tá sa ti bude páčiť!“ Eva alias Líza jemne chytí Alžbetkinu rúčku: „Ahoj Betka, ja som Líza, veľmi ma teší.“ Betka sa od srdca zasmeje. Meno Líza sa jej náramne páči.

Quido brnká na ukulele, snaží sa ho znova doladiť. S úsmevom, popevkom a zjavne dobrou náladou vchádza vtedy do obývačky aj hlava rodiny – Peter – aj on sa zoznámi s Lízou. S  Quidom sa zvíta ako so starým priateľom – veď sa poznajú už 8 rokov. Začuje falošné tóny z Quidovho ukulele a ponúkne sa, že mu pomôže s naladením. Sám je muzikant a ako prezradil hrdo Matúš: „Oco hráva v kostole na gitaru.“

Popletená koleda

„Teraz je to presne, ako má byť!“ zvolá nakoniec nadšene Líza a pobáda všetkých: „Poďme si zaspievať koledu! Potom si rozbalíme darček, ktorý máme pod Quidom. Teda, pod stromčekom!“ Peter podáva Quidovi naladené ukulele a ten položí zásadnú otázku: „Čo si zaspievame?“ pýta sa Quido. „Predsa nejakú vianočnú,“ hovorí so samozrejmosťou Líza. Quido začne s koledou a úplne dopletie slová: „Pásli ovce jelene od jari do jesene....“ Betka sa schuti zasmeje. Líza chce však spievať „Rolničky, rolničky...“ Jednu rolničku dá do ruky aj Betke, aby ich sprevádzala. Dievčatko sa svojej úlohy s radosťou zhostí a zvoní rolničkou do rytmu. 

Pre celú rodinu

 Quido predstaví aj Eliške kamarátku Lízu Odmeranú, ktorá sa následne obráti na Betku: „Betka, ako sa volá tvoja setra?“ Betka nechce prezradiť a Quido vyzve Lízu, aby hádala.“ Tá vymenuje niekoľko dievčenských mien, ani jedno nie je správne. Keď povie „Elvíra“, Mirka pritaká: „El- je správne.“ Líza skúša: „El....“ Peter jej s vtipom nahráva: „Elixíra“. Líza bleskovo kontruje vymysleným reklamným sloganom: „Elixíra – do každej rodiny!“ To rozosmeje rodičov, Matúša a dokonca aj Šimona, ktorý sa medzičasom vrátil zo školy. Hoci zdravotní klauni prichádzajú hlavne za Alžbetkou a Eliškou, ich prítomnosť je osviežením pre celú rodinu. Snažia sa každému jej členovi priniesť dobrú náladu, povzbudenie a smiech, na každú ich návštevu s úsmevom spomínajú až do ďalšej návštevy. 

Záhadný darček 

Je čas na rozbalenie darčeka, ktorý pre Betku a jej kamaráta Quida, priniesla Líza. Za hlavného rozbaľovača je vyhlásená Betka. Drží v rukách neveľkú krabičku zabalenú vo vianočnom baliacom papieri. Betka netrpezlivo čaká, kedy bude môcť začať s rozbaľovaním. Najskôr potiahne stužku a tá sa rozviaže. Líza ju pochváli, že to zvládla tak šikovne sama.  S pomocou Quida začne papier rozbaľovať a jemne trhať. Počas toho  Líza vysvetľuje: „To je darček pre Vás dvoch. Vďaka nemu budete na Vianoce spolu, aj keď budete každý u seba doma. Napätie stúpa. Čo to môže byť? Otvoria krabičku a vnútri cíti Betka niečo mäkučké a jemné.  Hmatom zisťuje, čo by to mohlo byť. „Čo je to?“ s prekvapením sa spytuje Betka. „To je vata – to je len taká jemná postieľka, pre ten darček,“ objasňuje Líza. Betka ďalej prštekmi pátra, kde je ten darček skrytý. Odrazu vyberie malý predmet. „Čo je to?“ pýta sa znova a skúmavo stláča malú vecičku, skúša, či vydáva nejaké zvuky... 

 

Romantika áno, ale...  zábava musí byť!

Líza, hrdá na svoj dôvtip pri výbere darčeka, všetkým oznamuje: „Presne tak, sú dve: jedna hrdlička bude na stromčeku u Quida a druhá - u Valáškovcov! Takže aj na Vianoce budete takto spojení.“ Mama s úsmevom a dojatím povie: „Aké romantické!“ Líza prikyvuje, že presne to bol jej zámer, a prichádza s ďalším nápadom: „Tak si teraz zaspievajme nejakú romantickú skladbu!“ 

Quido má však o romantike svoju vlastnú predstavu a začne spievať obľúbenú Betkinu pesničku o hrachovej polievke, ktorej text sám kedysi vymyslel. Občas dotvorí aj nové strofy, ako napríklad teraz: „Dve hrdličky sedia na strome, jedna u Valáškovcov a jedna u mňa v dome.....“, ale refrén ostáva vždy rovnaký: „Prd sem, prd tam...“ Líza síce prevracia oči: „Čo je toto za vianočná romantika?!“ Ale Betka! Tá sa len smeje a smeje... A jej  smiech znie ako vianočné rolničky...

A spolu s Betkou sa smeje aj zvyšok rodiny. Rodiny, v ktorej napriek neľahkému osudu nechýba zmysel pre humor, láska ani priateľstvo.