Vaše príbehy s našimi nosmi

Bolesť detí je menšia, ak sú tu klauni

„Tento príbeh je síce starší, Lucca mal vtedy len 5 mesiacov, teraz už má 4 roky. Cestovali sme z Paríža do Viedne a odtiaľ sme pokračovali domov na východ. Žiaľ, synček sa mi cestou už nepozdával a tak sme zašli v Žiline na pohotovosť a zistili nám začínajúci zápal pľúc a boli sme hospitalizovaní. Pre malého to bolo nepríjemné. Keď k nám do izby prišli clowndoctors, malý prestal plakať a veľmi ho zaujali. Bolo to príjemné prekvapenie a rozptýlenie. Myslím, že by mali byť v každej nemocnici. Detičky si v nemocnici vytrpia veľa, odbery a injekcie a myslím si, že ich bolesť je o niečo menšia, ak majú pri sebe zdravotných klaunov. :-)"

MARCELA

Sebiho úsmev

„Boli sme v nemocnici 2 mesiace so zápalom kosti. Dvojročný Sebi sa prvé tri týždne pánom doktorom s červeným nosom vyhýbal, buď spinkal alebo zrovna mal nejaké vyšetrenie. No keď už prišlo na stretnutie, sedel na mne ako pena a bez slova či úsmevu pozeral na pána doktora Púpavu... Zdalo by sa, že sa ich bojí, no opak bol pravdou. Odkedy odišli, o inom nehovoril, každej návšteve sa rukami nohami snažil naznačiť, ako hrali, ako púšťali bublinky a hlavne, aké mal doktor Púpava vlasy. Po týždni prišli opäť a Sebi zasa sedel ticho ako pena. Ani potlesk, ani úsmev, ale nadšenie až po odchode. Antibiotiká tiekli Sebimu skoro stále a nikto nevedel povedať, koľko to bude trvať - vraveli 4-6 týždňov, no toto bol už siedmy, pričom na návrat domov to stále nevyzeralo, lebo stav sa nezlepšoval. Opäť prišli naši hrdinovia. Sebi sedel, vypočul si pesničky, ale zasa kamenná tvár. Tak mu teda zakývali a chystali sa na odchod. Pri odchode sa im však nedarilo vyjsť cez dvere, raz vrazili do jedného, raz do druhého a tým zlomili mlčanie. Sebi sa začal smiať, každý úder ho rozosmial viac a viac. Dvere boli diagnostikované ako pokazené, že sa cez ne nedá dostať von. Vravím: „Veru, nedá, už to budú 2 mesiace a stále sme sa cez ne domov nedostali." 

„Opravíme dvere hneď, ako sa bude dať," bola odpoveď a po odchode sa Sebi stále usmieval.

Ďalší týždeň sa zápal stratil a veru posledný deň ešte prišli naši červenonosí páni doktori. Vyliečili nielen kamennú tvár malého pacienta, ale aj naše dvere, aby sme mohli ísť domov. Sebi má teraz tri roky, raz za čas nejaké to vyšetrenie, ale bez plaču a s úsmevom ide za každým pánom doktorom, aj keď červený nos nemá. Napriek dlhému pobytu v nemocnici, vďaka dobrým spomienkam nezanevrel na doktorov, odbery a vyšetrenia. Ďakujeme :)"

Sebiho mamička

Bola som rozhodnutá, že ma nerozosmeje nič

„Ahojte,

so zdravotnými klaunmi som sa stretla iba raz v živote, ale doteraz na to spomínam, a preto by som sa rada podelila o svoj príbeh. Mala som asi 12 rokov, keď som bola hospitalizovaná vo fakultnej nemocnici v Žiline. Ako najmladšie dieťa z veľkej rodiny som sa zrazu cítila veľmi opustená, keď som v nemocnici musela ostať sama. Aj napriek mladému veku som upadla do depresie, takmer nič som nejedla a nerozprávala som sa ani so svojimi spolubývajúcimi. Sestričky mi viackrát povedali, že prídu klauni, no ja som sa tej návštevy desila, pretože som už ani nechcela byť veselá a myslela som si, že už som veľká na to, aby som sa smiala na klaunoch. V jeden deň sa však slová sestričky naplnili a klauni dorazili aj do mojej nemocničnej izby. Bola som rozhodnutá, že ma nerozosmeje nič na tomto svete, ale čuduj sa svete, klauni to dokázali a ja som po dlhom čase mala úsmev na perách. Neskôr sa môj stav zhoršil natoľko, že som bola prevezená na JIS, ale klauni si ma z nejakého dôvodu zapamätali a spolu sme spomínali na ich poslednú návštevu. Darovali mi červený nos, ktorý mám doteraz odložený, pretože vtedy bol pre mňa veľmi vzácny. Keď som sa vrátila späť na detské oddelenie, dostala som spolubývajúcu, s ktorou som si začala rozumieť opäť vďaka zdravotným klaunom. Zuzka sa totiž klaunov bála a ja som jej začala vysvetľovať, že sa nemá čoho báť a nakoniec sme si klaunskú návštevu spoločne vychutnali. Odvtedy som už, našťastie, nemusela byť hospitalizovaná a aj keď v mnohom spomínam na tú jedinú návštevu nemocnice v zlom, vďaka zdravotným klaunom mám odtiaľ aj pekné spomienky. Chcem sa veľmi poďakovať za to, čo robíte, že spríjemňujete nemocničný pobyt malým aj veľkým deťom. Aj na základe svojho zážitku uvažujem, že by som sa k zdravotným klaunom pridala, a tak s napätím čakám na ďalšie výberové konanie. Takže sa možno raz stretneme aj osobne. ;) Ešte raz ďakujem aj za ten môj skvelý zážitok."

LENKA

Splnené želanie

„Som dlhoročná podporovateľka zdravotných klaunov. Môj hlboký obdiv mali už od začiatku môjho podporovania. Tak som začala snívať o stretnutí s nimi. Maminka im teda poslala list s prosbou, či by som nemohla ich klaunovanie vidieť. Boli takí laskaví, že ma zavolali na Cirkus Paciento do Kováčovej. S radosťou som šla aj s doprovodom, nemohla som sama. Keď som tam prišla, usadila sa, prihovorila sa mi fantastická klaunská sestrička a hneď začala so mnou klaunovať. Bola fantastická. Potom som pozerala Cirkus Paciento a aj ten bol fantastický. Je úžasné, čo tam choré detičky dokázali. Zdraví sa môžu od nich učiť. Tak isto spolupráca klaunov s detičkami bola skvelá. Potom mňa aj môj doprovod odviezla klaunka na autobusovú stanicu. Nechceli sme, aby sa prezliekla. Pekne v klaunskom nás odviezla. Moje veľké želanie mi splnili a ja som vedela jedno: moju podporu budú mať aj naďalej. Vždy. Prajem všetkým veľa zdravia a dôvod na úsmev."

LENKA

Dlho som sa tak od srdca nezasmiala

„Mám dve dcéry s diabetom 1. typu. Keď mala staršia z nich záchvat v r. 2013, mala 2,5 roka, ležali sme 3 týždne v nemocnici a bolo to pre nás obe veľmi náročné. Jej sa striedali glykémie, kým ju nastavovali na inzulín, mala časté hypoglykemické stavy, kedy som ju nespoznávala. Bála sa pichania inzulínu, merania glykémie, bola plačlivá a nervózna... A ja som celý čas preplakala, keďže je to diagnóza na celý život a všetko sa nám obrátilo naruby... Zdravotní klauni prišli do nemocnice raz, alebo dvakrát. Dcéra sa ich bála, bola zarazená, ale ja si dodnes pamätám na toho pána s gitarou, ktorý mal neuveriteľne pohotový humor a tak ma jednou vetou, jednou jeho reakciou rozosmial, že som sa nevedela prestať smiať. Dlho som sa ani predtým, ani potom tak od srdca nezasmiala... A spomínam na neho doteraz :)."

MIRELA

Aj mňa by bavilo robiť zo seba klauna

„Ahooj.

Aj ja som vás stretol, aj keď som bol hospitalizovaný, aj keď som bol na kardiológii na kontrole. Ste super, a celkom by ma bavilo robiť zo seba tiež takého klauna... A viem hrať na ústnej harmonike."

MIREC alebo MAJSTER N

Dobrá nálada pre deti aj rodičov

„Mávame tú česť stretávať vás v Kováčovej v Maríne, kam chodievame so synom na liečenie. Vždy prinesiete veľkú dávku dobrej nálady a deti vás milujú, no a samozrejme pozdvihnete náladu aj nám rodičom Ďakujem, že ste."

JANA

Napíšte nám váš príbeh