Trauma, ktorá vzala Peťke reč. Pomohli jej nevšední „doktori“...
Deti prinášajú do rodiny obrovské šťastie a radosť, avšak aj neustále prítomný pocit zodpovednosti a nevýslovný strach o to, aby sa im nič nestalo. Nie vždy to však dokážu rodičia ovplyvniť...
Miška a Peťka sú dvojičky. Pre rodičov to znamená dvojnásobnú radosť, ale aj dvojnásobný strach. A Denisa a Peter to môžu potvrdiť. Hlavne odvtedy, čo sa Miška za dramatických okolností dostala do nemocnice a jej sestra kvôli traume, ktorú pritom zažila, takmer prestala rozprávať.
Keď sa Denisa (41) a Peter (49) z Topoľčianok dozvedeli, že čakajú dvojičky, boli nesmierne šťastní. Radosť z tejto správy bola obrovská, vlastne dvojnásobná. Samozrejme, pociťovali i obavy - nakoniec - bolo to ich prvé potomstvo. No keď sa ich niekto dnes spýta, či je náročné mať dve deti naraz, pohotovo odpovedajú: ,,Nevieme, jedno sme nikdy nemali!” Koniec koncov, dve deti v rovnakom veku sa lepšie zahrajú, požičajú si hračky, ktorých je dodnes plná izba, ale najmä - majú jedna druhú.
Dom plný lásky
Manželia nepopierajú, že prvé dni s dvojčatami boli náročné, ale postupne si novopečení rodičia našli svoj režim a spoločne to s malými bábätkami zvládli. Z bábätiek znenazdajky vyrástli veľké slečny, ktoré budú mať v januári už desať rokov. Z rozprávania maminy sa dozvedáme, že veľmi rady spoznávajú nové miesta, čítajú knihy, chodia na rôzne krúžky a vytvárajú zaujímavé kreatívne veci, ktorých je plný dom.
A plný je tiež lásky, ktorú rodičia nielen svojim dcéram dávajú, ale i prijímajú od nich. A dievčatá sa majú veľmi radi navzájom. A vlastne vždy všetko robili aj robia spolu. Pred štyrmi rokmi však nastal deň, keď bolo zrazu všetko inak...
Vtedy len 5-ročné dvojičky znenazdajky rozdelili. Jedna z nich sa totiž za dramatických okolností ocitla spolu s maminou v nemocnici. Čo sa udialo?
Miška stratila doma vedomie a nereagovala. Rodičia sa veľmi zľakli, nevedeli ju prebrať a preto privolali záchranárov. Žiaľ, ani tým sa to nepodarilo. Na pomoc prišla druhá posádka so špeciálnym vybavením, avšak…
,,Bolo to ako v zlom sne, pre nás rodičov to boli neskutočne ťažké chvíle, veľmi sme sa o Mišku báli. Boj s časom, dieťa v bezvedomí, dve posádky záchranárov snažiacich sa prebrať ju a druhé malé dieťa v ústraní, ktoré pozoruje, čo sa to vlastne deje s jej sestrou…” spomína na nešťastný deň Denisa.
Trauma jej vzala reč
Mišku nakoniec naložili do sanitky, kde sa im ju podarilo prebrať a previezli ju do najbližšej nemocnice. Tam absolvovala tortúru vyšetrení. Na ich konci vznikla diagnóza - febrilné kŕče. Miška musela pobudnúť ešte nejaký čas v nemocnici, aby sa zotavila a mama Denisa tam s ňou bola tiež. Zatiaľ sa však doma odohrávala ďalšia dráma. „Kým my sme chodili z vyšetrenia na vyšetrenie, Peťka doma s tatinom čakala, kedy sa vrátime,” objasňuje Denisa.
Sestra Peťka totiž celú situáciu veľmi zle prežívala. Videla na vlastné oči, čo sa Miške stalo, vnímala tiež, ako situácia veľmi vystrašila rodičov a bála sa preto o svoju sestru ešte viac. Vnímala citlivo ťaživú atmosféru a všadeprítomné obavy, keď jej dvojča nevedeli prebrať viacerí záchranári u nich doma a nakoniec ju odviezla sanitka.
Všetko len so strachom pozorovala, nevedela v tej chvíli ani prehovoriť. Trauma z toho, čo zažila, spôsobila, že zrazu nemohla rozprávať a jej slovná zásoba sa obmedzila len na základné slová. Peter sa snažil dcére vysvetliť, že jej sestra bude v poriadku, chcel ju upokojiť, rozveseliť. Rovnako to skúšala Denisa telefonicky. Dievčatko však takmer prestalo komunikovať. Až kým...
Pomoc od klaunov
Klop... Klop... Jedného dňa zaklopali na nemocničnú izbu, kde ležala Miška s maminou, dvaja červenonosí doktori– doktor Jean Baklažán a sestrička Bernadeta Spevavá. Napriek tomu, že mali biele lekárske plášte, zrazu sa nálada na izbe úplne zmenila. „Miška ich najskôr hanblivo sledovala, avšak po chvíli, keď pozorovala, akí nešikovní sú tí dvaja a ako všetko popletú, nevedela zadržať smiech. Bola nadšená. Smiala sa, spievala, fúkala balóny, tancovala... a celkom zabudla, že je v nemocnici.” hovorí Denisa, ktorá v tej chvíli dostala nápad… Cez videohovor zatelefonovali spolu so zdravotnými klaunmi domov Miškinej sestričke Peťke.
Keď Peťka videla v telefóne, ako sa sestra zabáva so zdravotnými klaunmi a zistila, že vôbec nevyzerá chorá, hneď mala lepšiu náladu. A keď klauni oslovili Peťku, začali strúhať rôzne vtipy a nakoniec ju ubezpečili, že Miška sa onedlho už vyliečená vráti s maminou domov, začala s klaunmi aj so sestrou komunikovať. A v tej chvíli stratila reč ich mama. Našťastie len dočasne - od dojatia a šťastia.
Dnes tú chvíľu opisuje takto: „Keď klauni klaunovali mojim dvom dievčatám - jednej v nemocnici a druhej domov na diaľku - a ja som počula ten smiech, napriek tomu, že som ho vnímala cez slzy, bol to krásny smiech. A my sme boli opäť všetci šťastní...“
Autor: MARCELA MARTINKOVÁ, časopis Báječná žena
Zdroj: článok
Foto: Červený nos, archív Báječná žena
Iba vaša podpora umožní, aby deti v nemocniciach a aj blízki mohli zažívať neuveriteľnú silu humoru a smiechu, ktoré prinášajú zdravotní klauni. Ďakujeme, že spolu s nami tvoríte toto poslanie.
