Zuzkin smiech nám znel v ušiach ešte dlho

27.februára 2022
  • Príbehy
Ilustračná foto (Samuel Ďurkovič)

Keď vchádzame na detskú onkológiu, často prídeme do smutnej atmosféry. My však máme náš najmenší a najdôležitejší kostým - klaunský nos, ktorý dokáže zázraky.

Skutočný príbeh zdravotnej klaunky Kataríny Baranovej alias primárky Ritky…

Primárka Ritka a sestrička Bodka opatrne klopú na dvere trojročnej Zuzky na detskej onkológii. „Môžeme vojsť?“ pýta sa primárka Ritka a zároveň si mapuje situáciu na izbe. Zuzka sedí v detskej stoličke, papá chrumky a uprene pozerá do tabletu, kde jej beží rozprávka. „Áno, nech sa páči !“ odpovie mamička. 

 

Klaunské doktorky začínajú hrať pesničku na ukulele a pomaly sa blížia k Zuzke. Tá má vo všetkom jasno. Vytrvalo ich ignoruje a tvári sa, že ju nezaujíma nič, len chrumky a rozprávka. Klaunky zas majú jasno v tom, že takéto situácie sú výzvou a sú pripravené urobiť maximum, aby Zuzku zaujali. Primárka Ritka sa chopí situácie. „ Zuzka, chceli sme ťa pozdraviť a zároveň ti predstaviť našu kamošku sovu Rózu, ktorá sa na teba veľmi teší. Ak sa s ňou chceš zoznámiť, daj mi signál tak, že kusneš do chrumky.“ Zuzka kusne. Inak to samozrejme ani nemohlo byť. „Sláva, môžeme zavolať Rózu, Zuzka súhlasila!“ radostne povie Ritka svojej kolegyni. Zuzka je vytrvalá a stále sa tvári , že tam nie sme. V tom Ritka vytiahne z vrecka sovu Rózu v podobe hnedej maňušky. Róza pristáva na Zuzkinom stolíku a chce spievať. Pred tým, ako začne, sa samozrejme ako dobrá umelkyňa pokloní. V momente ako sa klania, si Róza narazí zobák do Zuzkinho stolíka. Výbuch detského smiechu. V duchu sa poteším: Máme ju, podarilo sa to, smeje sa!

Ilustračná foto (Samuel Ďurkovič)
Ilustračná foto (Samuel Ďurkovič)

Sova Róza sa začína opakovane klaňať a opakovane búchať do stolíka. Keď je už celá dobúchaná, vyhladne a chce sa občerstviť. Začne Zuzke papať chrumky. Zuzka sa zo srdca smeje a začína ručná naháňačka. Zuzka chce Rózu chytiť, ale tá je rýchla a vždy sa schová skôr, ako po nej Zuzka chňapne rukou. Nakoniec Rózu z tejto naháňačky vyslobodí sestrička Bodka, ktorá začne hrať pesničku a Róza ukáže svoj spevácky raperský talent. Po skončení pesničky sa samozrejme opäť ukloní a narazí si zobák o stolík, ale tentokrát pri tom od únavy zaspí. „Joj, Róza sa nám po tomto umeleckom výkone riadne unavila!“ konštatuje primárka Ritka a berie Rózu do postieľky, teda vrecka zdravotného plášťa. V tom momente Róza začne chrápať. Ďalší výbuch smiechu. „Ďakujeme ti Zuzka, že si Rózu uspala, lebo Róza je nezmar, nie a nie spať!” povie potichu sestrička Bodka a obe doktorky sa začnú opatrne vytrácať z izby. Zuzka im s úsmevom kýva a pri odchodovom pohľade na mamičku je vidieť, ako jej stekajú slzy po tvári. Tiež sa usmieva. Šťastný moment. 

V týchto chvíľach si totiž my klauni uvedomujeme, aké je dôležité nevzdať sa. Aj keď situácia vyzerá beznádejne a nehrá v náš klaunský prospech. Ten smiech od srdca nám v ušiach totiž znie ešte dlhú dobu.

Katarína Baranová / primárka Ritka

Katarína Baranová / primárka Ritka
abaton-monitoring