Princezné sa neboja
Som zdravotná klaunka Ivana Kivaderová, pre deti v nemocnici známa ako stredná zdravotná sestra Dé Bylinka. Milujem leto, vôňu byliniek, šum lístia či žblnkot lesného potôčika. Verím v silu prírody i v moc prirodzeného smiechu. V nemocnici ho však nebýva veľa. Pre každé dieťa je pobyt v nemocnici veľmi stresujúci. Zvlášť v lete, keď si chce užívať prázdniny a bezstarostnú zábavu. Zrazu sa však ocitne na nemocničnej posteli a v detskej tvári sa zjaví stres a strach z neznáma.
Karolínka, deväťročné dievčatko na detskej kardiochirurgii, bojazlivo sedela na posteli. V nemocnici bola sama, bez mamy či ocka a z očí jej sršal obrovský strach zo všetkého. Do jej izby sme vstúpili dôstojne a vážne. Hlboko sme sa uklonili. Môj klaunský kolega prehovoril veľmi úctivým hlasom: „Dobré ráno, vaša výsosť. Som šéfom korunovačného výboru a toto je moja asistentka, sestrička Dé Bylinka,“ ukázal na mňa a pokračoval: „Sestrička Dé Bylinka, predstavujem vám princeznú Karolínku.“
Po celú dobu sme boli v hlbokom predklone, takže sme asi vyzerali naozaj komicky, lebo sme počuli, ako sa Karolínka neúspešne snažila zadržať smiech. Vtom však do miestnosti vstúpila skutočná zdravotná sestrička a požiadala Karolínku, aby s ňou išla na vyšetrenie EKG. Oči dievčatka sa v sekunde zaliali slzami, vyšetrenia sa veľmi bála. Vedeli sme, že práve teraz je potrebná naša protistrachová klaunská pomoc.
„Sekundičku!“ zastavili sme sestričku s tým, že princezná predsa nemôže opustiť izbu bez svojej korunky. Z dvoch žltých balónov sme jej rýchlo vyrobili princeznovskú korunku, nasadili jej ju na hlavu a takto sme viedli kráľovský sprievod z izby na chodbu, kde sme všetkým okoloidúcim dávali pokyn, aby sa princeznej uklonili. Cestou sme Karolínke vysvetlili, že vyšetrenie EKG vôbec nebolí a že ju skôr môže jemne štekliť. Bolo vidieť, ako sa jej uľavilo a opäť sa začala usmievať. Na rozlúčku nám zamávala ako skutočná princezná.