Chcela som klaunov nenávidieť. Dnes sú mojimi priateľmi!
- Príbehy
Katarína Dovičič (36) je mamou malej Timky (5). Keď sa jej dcérka v jedno ráno vo februári 2023 po niekoľkomesačných komplikáciách s neprestávajúcou nádchou zobudila s dvojitým videním, dostali sa do trnavskej nemocnice…
Tam Katarína zažila po rôznych vyšetreniach najhorší deň svojho života. „Vaša Timka má tumor,“ vypočula si hrozný ortieľ od lekárky. „Čaká vás náročné obdobie, musíte byť silná – pre ňu. Keď budete plakať, nech vás nevidí,“ do strašných slov, ktoré maminu celú paralyzovali, sa z vedľajšej miestnosti ozýval bezstarostný smiech jej dcérky a pesnička, ktorú práve v tom čase pre ňu hrali a spievali zdravotní klauni. Vtedy si myslela, že ich bude navždy nenávidieť.
„Napriek tomu, že sa Timka zdravotne necítila veľmi dobre, stále sa zo svojho lôžka nahlas smiala, pretože klauni jej robili žartíky,“ hovorí Katarína. V tom čase ešte ani len netušila krutú pravdu, ktorú sa dozvedela o pár minút. Lekárka vysvetľovala, aký bude ďalší postup, čo všetko ich čaká, a Kataríne, ktorej sa práve zrútil svet, naďalej zneli v ušiach tóny ukulele, hlas dvojice klaunov a smiech jej dcérky z nemocničnej izby. „V tom okamihu som týchto klaunov znenávidela, pretože som si myslela, že mi budú navždy pripomínať, že moje dievčatko má rakovinu,“ priznáva Katarína. Vtedy ešte nevedela, že ich zdravotní klauni a klaunky, najmä jedna z nich, budú sprevádzať počas celého ich boja s chorobou a nakoniec sa spriatelia.
Karfiolík v hlave
Liečba rakoviny je obvykle pre deti aj rodičov extrémne náročná a vyčerpávajúca fyzicky aj psychicky, často zažívajú bolesť, strach, úzkosť. Katarína si však hneď na začiatku povedala, že na to musia ísť inak, naladiť sa pozitívne a veriť v dobrý koniec. Nasledovalo náročné obdobie. Timeu čakala liečba s deviatimi chemoterapiami, pričom časť liečby prebiehala aj v Prahe. Oznámili im tiež, že tumor poškodil dievčatku zrak, preto nebude vidieť na jedno oko. Mama sa Timku snažila motivovať a celý čas ju povzbudzovala, aby liečbu zvládla čo najlepšie. „Timi, v hlavičke máš taký karfiolík. Keď ti tečie chemoterapia cez hadičku, tak ti tam ide havinko, ktorý z toho karfiolíku pomaličky odhryzuje. On ho papá a ten karfiolík sa zmenšuje,“ hovorila dcérke.
Cirkus v nemocnici
Náročná liečba pokračovala. Keď sa Katarína pre diagnózu ocitla s dcérkou na detskej onkológii Národného ústavu detských chorôb v Bratislave, stretla tam hneď v prvý deň sestričku Bodku. „Okamžite som ju spoznala. Bola to klaunka, ktorá hrala na ukulele a spievala Timke, keď mi oznamovali jej diagnózu,“ hovorí Katarína a pokračuje, že bola neuveriteľná náhoda, že z toľkých klaunov znova narazili hneď v prvý deň práve na Bodku. Hoci počas liečby prežívali aj ťažké situácie, väčšinu času boli naladené pozitívne a aj dni na detskej onkológii sa snažili prežiť čo najlepšie. Napríklad keď Katka a Timka spomínajú na cirkusový týždeň, ktorý strávili so zdravotnými klaunmi, vyvoláva im to obom úsmev na tvári. „Aj to bol jeden z tých zásadných momentov, keď sme sa stretli so sestričkou Bodkou, ktorá s nami strávila celý týždeň, keď sme si užili kopu zábavy. Bol to pre nás obrovský zážitok,“ hovoria svorne. Program Cirkus Paciento, s ktorým chodia zdravotní klauni do liečební, ale aj na onkologické a psychiatrické oddelenia, je o výzvach, víťazstvách nad sebou samým, o okamihoch, keď je možné na chvíľu prestať myslieť na chorobu a jednoducho prežívať radosť.
Záverečné vystúpenie je vyvrcholením celého týždňa a Katka naň spomína: „V piatok sme si obe obliekli farebné kostýmy, nacvičené číslo predviedli na vystúpení pre celé oddelenie a zožali sme veľký potlesk. Vôbec neprekážalo, že Timejke počas toho kvapkala infúzia, išla do toho naplno.“ Aj Timka s mamou nadšene tlieskali ostatným deťom z oddelenia, ktoré vystupovali a nachvíľu sa z nich stali veľké cirkusové hviezdy.
„Počas pobytu na onkológii sme spoznali mnoho detí a rodín. Je tam veľká spolupatričnosť medzi nami ,onkomamami‘. Napriek tomu, že ide o ťažké diagnózy a pre všetkých je to náročné obdobie, prevláda na oddelení dobrá atmosféra,“ hovorí Katarína.
Od začiatku až do konca
Timkina liečba trvala našťastie kratšie, ako naznačovali prvotné prognózy. „Keď sme boli na poslednej chemoterapii na dennej klinike, pomyslela som si, že by bolo skvelé, keby prišla Bodka, aby sme to celé symbolicky uzavreli,“ povedala Katarína. Stretávali ju totiž vždy v dôležitých chvíľach. Keď sa dozvedeli o chorobe, keď Timku prijali na onkológiu, počas Cirkusu a podobne. „Dokonca som úplne náhodou zistila, že býva v susednej dedine. Stretla som ju počas behania.“ Spoznala ju, aj keď nemala nos a veselý kostým. Ale vraj bežala príliš rýchlo, aby ju dobehla. „Preto mi záležalo na tom, aby bola aj v závere tohto nášho príbehu, ktorý mal našťastie dobrý koniec,“ objasňuje šťastná mama.
Možno to bol osud, možno len šťastná náhoda, ale práve keď na to všetko myslela, niekto zaklopal na dvere nemocničnej izby. Objavila sa Bodka, sestrička s červeným nosom. „Považujem to za malý zázrak,“ hovorí s úsmevom Katarína. Klauniáda bola ako vždy parádna. Veľmi sa nasmiali. „Hoci som si sprvu myslela, že budem klaunov nenávidieť, veľmi som si ich obľúbila a spolu s Timkou sme si vždy užívali stretnutia s nimi. Boli plné smiechu a dobrej nálady, ktoré nám nakoniec uľahčili túto cestu.“
Príbeh pokračuje
Zdá sa, že Timka nateraz chorobu porazila, tak o tom Katarína neskôr uverejnila príspevok na sociálnych sieťach, v ktorom oznámila, že jej dcéra sa vyliečila. „Každý pohľad na ňu je to naj, čo mi dokáže vyčariť úsmev na tvári,“ napísala. „Jej pohyby pri tancovaní, spievaní aj jej občasné čertíkovské náladičky si naozaj užívame každý jeden deň!“ Mama verí, že Timka raz znova uvidí na obe oči. „Chcem napísať knihu, aby si ju raz Timka prečítala a dozvedela sa o tom, aká bola statočná. A aby si to prečítali aj ostatní. Chcem dať silu a nádej všetkým rodičom, ktorí prechádzajú niečím podobným,“ uzatvára svoje rozprávanie Katarína. Katarína je kaderníčka, aj preto ťažko niesla, keď Timke vypadali vlásky. Citlivo jej to musela vysvetliť. Dnes sa však už tešia z novorastúcich vlasov. Timejka zvládala liečbu veľmi statočne. Timejka v kostýme so sestričkou Bodkou a s doktorom Žinčicom Katka chce dať zverejnením príbehu silu a nádej ostatným rodičom chorých detí.
Autor: MARCELA MARTINKOVÁ, časopis Báječná žena
Zdroj: článok
Foto: Červený nos, archív K. D.
Iba vaša podpora umožní, aby sa vážne choré deti ako Timka mohli počas pobytu v nemocnici tešiť na veselú návštevu zdravotných klaunov. Darujte smiech a pomôžte tvoriť toto poslanie. Ďakujeme.